História obce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243. Nachádza sa na Donačnej listine Uhorského kráľa Bélu IV. Touto listinou obdarúva kráľ svojho verného služobníka Bechenu, syna Mikuláša majetkom, ktorý po sebe zanechal zomrelý služobník Trenčianskeho hradu Pouse.
Pri vytyčovaní hraníc tohto majetku sa spomína obec, ako osídlená osada Villa Tuchyňa, ktorou pretekala aj riečka rovnakého mena - Tuchyňa.
Podľa takto zostavenej formulácie je zjavné, že Tuchyňa v čase tejto listiny bola už trvale osídlenou osadou s vlastnou hierarchiou, a jej samotné založenie sa udialo v dobách ešte starších.
Od najstarších čias existovali vlastne dve Tuchyne: panská (Tuchyňa dominni) a zemianska (Tuchyňa mobilium). Obe Tuchyne mali svojich poddaných.
Panská Tuchyňa bola majetkom Vršatského panstva. Podľa súpisu dôchodkov a povinností poddaných tu žili sedliaci, želiari, podželiari a erární, ktorí slúžili u panstva.
Zemianska Tuchyňa po stáročia patrila rodine Tuchynských, ktorá sa tu udržala až do roku 1828.
V druhej polovici 18. stor. veľmi uľahčil na osude poddaných Urbár Márie Terézie, ktorým nariadila spísať všetky práva a povinnosti poddaných voči zemepánom. Takéto súpisy boli spísané aj v Tuchyni tak panskej, ako aj zemianskej a boli platné až do úplného oslobodenia poddaných do roku 1848.
Z minulých storočí sa nám zachovali dve pamiatky a to Biely kríž z roku 1775 a kaplnka na Chrasti z roku 1768. Originál obrazu z kaplnky sa v súčasnosti nachádza v kostole sv. Anny.
Málokto tuší, že taká malá obec, akou je Tuchyňa, má svoju bohatú históriu, podloženú ojedinelými archeologickými nálezmi a vzácnymi historickými listinami. Svedčia o tom, že dejiny obce siahajú až do najstarších dôb. Veľké množstvo týchto nálezov bolo odkrytých na návrší Lipovky. Našli sa tu keramické zlomky nádob z neskorej doby bronzovej až staršej doby železnej. K týmto pamiatkam možno priradiť aj nález dvojkónického hlineného praslenu, ktorý je dokladom spracovania tkanín. Jedinečným nálezom lokality Lipovka je rímska dvojsečná dýka – pugio. Jej nález súvisí s pohybom rímskych vojsk na strednom Považí približne v prvej polovici 3. storočia, kedy boli na našom území ešte usadené germánske kmene Kvádov.
Ďalšie sídlisko, ktoré sa podarilo nájsť na Podhorí, na ľavej strane tovarského potoka južne od obce dáva tušiť prítomnosť slovanského ľudu z doby 5. – 6. storočia nášho letopočtu.
Od najstarších dôb pracovali občania ako pastieri či roľníci. V obci bol vždy aspoň jeden stolár, kolár, obuvník a mlynár. Mlyn jestvoval v obci už v 15. storočí.
Do konca 18. storočia bol obraz obce veľmi jednotvárny a chudobný. Domčeky boli veľmi jednoduché. Boli stavané zo surovej tehly, ktorú si občania sami vyrábali zo žltej hliny na Chrasti. Boli nízke s malými jednoduchými oknami. V dome bola jedna izba bez dlážky, kuchyňa, pitvor a malá komôrka. Všade bola maštaľ a chliev.
Stavebný ruch sa začal zmáhať až po II. svetovej vojne.
Históriu obce Tuchyňa vo svojich pamätiach zachytáva náš rodák , profesor ThDr. Eduard Alojz Filo. Na jeho počesť bola pri príležitosti 110. výročia narodenia v roku 1998 odhalená pamätaná tabuľa, ktorá sa nachádza na jeho rodnom dome. Medzi slávnych rodákov našej obce patrí aj brat pána profesora, Ing. Kornel Filo.

1683 - Mlyn
1768 - Kaplnka na chrasti
1775 - Biely kríž
1857 - prvá škola v obci (Rím. kat. ľudová škola)
1860 - založenie Liehovaru
1876 – nová školská budova (terajšia budova Obecného úradu)
1901 – Potravné družstvo
1919 – založenie dychovej hudby
1921 – Zvonica
1921 – Pestovateľská pálenica pri mlyne
1923 – založenie ochotníckeho divadla
1925 – prvý požiarny zbor
1933 - začatie budovania obecných ciest
1937 - terajšia budova základnej školy
1940 – prvý telefón v obci
1943 – Požiarna zbrojnica
1945 – začiatky futbalu v obci
1946 – prvý úrad v obci – Miestny národný výbor
1949 - bola prevedená elektrifikácia obce
1950 - do obce začala premávať pravidelná autobusová doprava
1950 – elektrické osvetlenie obce
1958 – zavedenie obecného rozhlasu
1958 – otvorenie poštového úradu
1959 - založenie Jednotného roľníckeho družstva
1965 – hudobná skupina Tornádo
1967 – Kultúrny dom + predajňa Potravín a Pohostinstvo
1967 – Zväzarm
1970 – hudobná skupina Rezonet
1972 - Dom smútku
1972 – založenie zväzu drobnochovateľov
1973 – športové ihrisko
1974 – regulácia Tovarského potoka
1975 – spevácky súbor
1977 – Materská škola
1979 – budova Telovýchovnej jednoty
1991 – hudobná skupina AJETO